Dnes ráno zase pre zmenu pršalo, tak som sa začal tešiť že prší, lebo keby som sa náhodou netešil, tak aj tak bude pršať. Takže som vlastne nemal čo stratiť. Dal som si už klasický 10 km okruh cez vodou osviežený les a bolo to veľmi fajn. Dážď postupne slabol až napokon prestalo pršať úplne. No čo už, ani na ten dážď sa už dnes človek nemôže spoľahnúť...
Nič ma nevie viac potešiť (aj keď by sa niečo určite našlo), ako behanie v príjemnom, teplom dáždiku. Všetko je také vyvoňané a svieže, perfektne sa dýcha, nikde nikoho. Len tak si pobehujem po lesíku a napriek tomu, že som mokrý ako myš, teším sa z toho podobne ako malé decko pobehujúce pod striekacou hadicou. Pocitový tlak silnie až nakoniec môj emočný ventil jednoducho povolí a ja hulákam na celý les nejaký infantilný refrén...
Tak keď nabudúce uvidíte po lese pobehovať vyškereného típka, ktorý ujúka, výska a vyspevuje „čo všetko si si už preskákal malý zmoknutý šakal“ prosím , nevolajte sanitku...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára