Ako som už v minule spomínal, zaradil som znovu do svojho „programu“ výšlapy na horskáči. Bajkovanie ma dosť chytilo minulý rok, keď som bol na dlhodobejšej bežeckej maródke. Je to celkom super doplnok k behu, teda keď sa to robí s rozumom (v praxi nepoužívam).
Zopár krát som sa snažil porovnať bicyklovanie a behanie, ale nie je to vôbec jednoduché. Sú to, aj keď sa to nezdá, dve hodne odlišné aktivity. Po dlhšom pozorovaní som napríklad zistil, že najväčší rozdiel medzi bežcom a cyklistom je absencia bicykla u bežca. Teda, dá sa aj behať s bicyklom, ale to je zase úplne iná debata.
Zo športového hľadiska je zaujímavé pozorovať aké svaly sa do aktivity zapájajú. Po dlhšom behaní ma – logicky – hodne bolia nohy. Po dlhšom bicyklovaní ma ale najviac bolí zadok (a občas aj iné súčiastky) a to hlavne keď šliapem do kopca! A keď bolí zadok, tak to není žiadna prdel, to mi verte! Keď sa človeku pri pokuse o sadnutie orosí čelo od potu a navrú žily na krku, tak sa niekedy pozastavujem nad zdravotným prínosom tohto športu...
Kde naopak bicyklovanie víťazí na plnej čiare nad behaním je spločensko-kultúrna oblasť. Ak sa totiž bežcovi stane, že „náhodou“ narazí pri tréningu na krčmu, tak ma iba dve možnosti: buď naprázdno pregĺgne a beží ďalej, alebo si dá jedno-dve orosené a zvalí sa do jarku. Bicyklista si naopak môže dať aj niekoľko kúskov a potom – podľa stupňa trénovanosti – buď na bajk vysadne, alebo sa oň aspoň opre a nejako to už domov doklepe. Zopár krát som si osobne overil túto funkciu bicyklu a musím skonštatovať, že je fakt k nezaplateniu!
 |
| Upozornenie: rozmazanosť fotky zapríčinila rýchlosť! |
Moooocccc pekne :)))
OdpovedaťOdstrániť