Dnešok bude zrejme hodne úspešný. Začalo to už ráno, keď sa mi podarilo nezaspať (úspech č.1). S prehľadom som našiel záchod (úspech č.2). Darí sa mi aj zo dna skrine vydolovať môj behací vercajch (úspech č.3). Skrátka a dobre kam sa dnes pozriem tam je úspech. Preto je mi absolútne jasné, že ma čaká úspešných 7-8 km v lesíku, kde jar už dávno „bejčí“ na plné pecky.
Vybehol som príjemne naladený a silne nakopnutý ranným parádnym štartom. Vyklusávam prvé kilometríky, kochám sa jarnou prírodou a kontrolujem si techniku. Na treťom kilometríku mi trasa vedie cez odkvitajúci sad divokých čerešien, alebo nejakej podobnej flóry (moc sa v tom nevyznám). Skrátka stádo bielych stromov, ja pobehujem pod nimi, fukne vetrík a na zem padá vodopád bielych kvetov. Romantický hardcore, ako vystrihnutý z Argentínskej telenovely.
Mám veľmi rád takéto nenápadné, jednoduché dni, keď si vychutnávam také to obyčajné bytie a snažím sa nimi doplniť svoje pohodové zásoby. Určite totiž zase prídu dni, keď sa človek bude trápiť pod slnkom úplne so všetkým a nebude sa nedariť absolútne nič. Keby v taký deň chcel spáchať napríklad sebevraždu, tak sa mu to na stopro nepodarí. Vtedy si treba sadnúť do kresla, naliať vínko a z pohodových zásob vytiahnuť jeden z tých úspešných, obyčajných dní...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára