VFF sú momentálne azda najminimalstickejšie boty na behanie, aké sa dajú zohnať. Podrážku tvorí iba ultra tenká vrstva špeciálnej gumy, ktorá perfektne drží na rôznych povrchoch. VFF boli pôvodne vyrobené pre profesionálny jachting, kde pretekári potrebujú dokonalé splynutie šľapy s palubou aj počas chladných dní. A až neskôr ich začali prví nadšenci bosého behu používať na behanie, aby si chodidlá ochránili pred sklom, ostrými kamienkami a podobným bordelíkom.
Pravdu povediac, moje prvé dojmy z VFF boli trochu rozpačité. Mojím najväčším problémom bolo obúvanie. Nacpať totiž každý prst na nohe do zvlášť „priehradky“ bol takmer heroický výkon. Po poriadnom počte pokusov, sprevádzanými dychčaním, hlasným vzdychaním a výdatným povzbudzovaním mojej obetavej ženy („ešte, ešte ...zatlač poriadne...a je to tam“) sa mi to nakoniec podarilo. Na druhý deň, keď som išiel vyniesť smeti, tak ma suseda zdravila s trochu pobaveným úsmevom a tuším na mňa aj spiklenecky žmurkla... Dnes mi obúvanie už ide výrazne rýchlejšie a bez sprievodných zvukových efektov.
Prvé pocity z behu boli viac-menej fajn. Není to síce to pravé orechové, keď to porovnávam z behom úplne naboso, ale otvára to možnosti behať všade tam, kde je primerane hladký povrch. Pri behu naboso som si napríklad musel dávať fakt bacha, aby som si neporezal nohy o sklo, alebo ostré, drobné kamienky. Toto už vo VFF nemusím riešiť. Na druhej strane, väčšie nerovnosti bolia tak či tak. Najhoršie je asi behať s VFF po starej rozbitej asfaltke. Takú akupresúru som v živote nezažil. Šľapy a členok ma boleli ešte dva dni potom a ako bonus som si vyrobil aj celkom slušný otlak na palci. Teraz už viem, prečo sa doporučuje začať behať vo VFF véééľmi opatrne...
Tak teda ostáva mi už iba trénovať a dúfať, že sa mi postupom času nohy postupne zosilnejú a prispôsobia. Ak nie, pošlem tie „žabáky“ nejakému skrachovanému jachtárovi a budem zase pobehovať bosí...
 |
| Moje "žabáky" VFF KSO |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára